Už v menej útlom detskom veku som si myslela, že rožok krásne upečiem v mikrovlnke. Sklamanie prišlo vtedy, keď som mikrovlnku otvorila, ovalil ma kúdeľ dymu, ktorý sa rýchlosťou blesku rozšíril po celom byte a môj rožok ostal na popol. Keďže rodičia mali domov prísť asi za 10 minút, tak som bleskurýchle maskovala smrad zo zhoreného rožka maminou voňavkou. Dodnes si ešte letmo pamätám ten zápach, ktorý potom zmiešaním dymu a voňavky vznikol.
Po tejto neslávnej skúsenosti som pre dobro všetkých radšej pečenie ako také prenechala ostatným na dosť dlhú dobu. Po dlhej odmlke som sa odvážila na svoju prvú bublaninu asi pred rokom a pol, ktorá tiež neskončila veľmi slávne. V rúre som piekla prvý krát a veľmi som veru neodhadla teplotu a bublanina skončila zvrchu aj zospodu totálne čierna (vnútri, ale bola dobrá, to len taký malý highlight bokom :) ) Keďže mamina bola zasa raz obetný baránok, ktorý sa podujal na ochutnanie, tak som sa snažila čiernu pripáleninu zoškrabať nožíkom, koláč vyzeral strašne a tak som ho poprášila hrubou vrstvou cukru, nech sa to všetko prekryje v dúfaní, že sladkosť cukru prebije aj horkú chuť spáleniny.
Odvtedy som napiekla už veľa koláčikov, ale stále sa nájdu dni, keď sa mi nepodarí cesto a celé sa mi rozsype. Alebo keď mi nestuhne krém, alebo sa mi proste zgrcne. Samorejme na blog sa snažím takéto pokus-omyl "koláčiky" nefotiť, ale chcem, aby ste vedeli, že aj také je u nás na dennom poriadku :)
Keď som bola ešte na strednej, aj tam sme piekli koláčik, na franine, ešte v prvom ročníku, v rámci odmeny za rok drilovania francúzštiny. Vtedy som sa ale k nemu dostala už iba ako konzument, keďže nás tam bolo na jeden koláč 15, tak som sa automaticky zaradila medzi tých, ktorí nebudú zbytočne zavadzať pri príprave a radšej som si vychutnala až finálne dielo... Koláčik bol samozrejme skvelý, o tom potom. Aj sme si písali recepty do zošitov, ale žiaľ v mojich zošitoch
Ale! Moji spolužiaci (podaktorí) vtedy nezaháľali a recept si krásne napísali. No a pred pár dňami ho oprášil spolužiak Majo, ktorý ho zdigitalizoval na jeho blogu, no a mne sa ihneď s čítaním receptu vybavila tá nádherná vôňa pri pečení tohto lahodného Gateau au chocolat, nehovoriac o skvelej čokoládovej chuti. Takže dnes vám tento recept prinášam, čo je na ňom skvelé, okrem toho, že je čokoládový je to, že je skutočne len zo surovín, ktoré máte určite doma, je rýchly a navyše pre tých, ktorí dodržiavajú bezlepkovú diétu (či už zo zdravotných dôvodov, alebo akýchkoľvek iných), je gluten-free. Tak sa ponorte do čokoládového pokušenia :)
POTREBUJEME:
- 150g čokolády na varenie
- 60g škrobu
- 4 vajcia
- 120g masla
- 200g práškového cukru
- Čokoládu s maslom si nechajte roztopiť v kastróliku na veľmi JEMNOM plameni tak, aby čokoláda nezačala prihárať. Na plameni roztopte tak do polovice a potom odstavte a zvyšok nechajte roztopiť už samotným teplom. Je to lepšie, aby sa neoddelili zbytočne tuky od čokolády.
- Nechajte vychladnúť a medzitým si robite do misy celé vajíčka, pridajte práškový cukor a mixérom vyšľahajte tak, aby vaječná zmes nabrala na objeme a do peny. Keď máte dobre vyšľahané, postupne začnite do vaječnej zmesi pridávať škrob a metličkou ručne ho opatrne, ale poriadne zašľahajte.
- Keď máte, tak vajčenú zmes opatrne a pomaly začnite prilievať do čokolády za stáleho šľahania metličkou. Dajte si záležať na tom, aby čokoláda bola vychladená, inak sa vám z vaječnej zmesi môže stať praženica.
- Dobre premiešajte a cesto vlejte do vymazanej formy s papierom na pečenie a pečte pri 170°C asi 35 minút.
- Správne upečený koláčik je na krajoch tuhý a v strede ľahko tekutý, zistíte to tak, že keď do stredu pichnete špáratko, tak na ňom ostane jemná akoby olejová vrstva.
- Dekorujte už podľa svojej fantázie, ale koláčik je tak dobrý, že ho úplne stači pocukriť, vyšľahať k nemu šľahačku a dopriať si ho ku kávičke.
Katka
0 komentárov:
Zverejnenie komentára