Čokoládová torta

Aj vy mávate také tie dni, keď sa vám nechce ani vstať z postele, ale musíte? Keď sa vám celý deň nič nedarí a všetci naokolo vám robia nervy? Ja som mala taký deň dnes a veru poviem vám, nebola to žiadna sranda. Vonku počasie v štýle ani zima, ani jar, od rána nepretržite všade navôkol hučia sanitky, Slovnaft dnes vydáva strašidelné zvuky a ešte strašidelnejšie pachy, krpec dnes vysypal na zem všetko, čo sa na zem vysypať dalo...

...ale viete čo je super na takom dni? Čokoláda. Pardon. Veľa čokolády! V akomkoľvek skupenstve. Otvoríte špajzu a chladničku a už na vás pozerajú vajíčka, maslo, múka a čokoláda. Šepkajú na vás: Vezmi si ma, vezmi si ma!... Vtedy je voľba jasná. Dnes bude tortička. Ale pozor! Toto absolútne nie je torta pre tých, ktorí holdujú sušenému ovociu namiesto čokolády, masla a cukru. Toto je jednoducho a proste bomba :) Ale takaaa dobra!

Chuť krehkého, šťavnatého, čokoládového korpusu s čokoládovým krémom je to najlepšie pohladenie pre vaše nervy. Vôňa čokolády naplní váš byt a ochromí zmysly, no a zmyselná chuť čokolády si vás na mieste podmaní a nedovolí vám vyvliecť sa zo sladkých okovov. Už len ten pocit, keď vareškou premiešavate lesklý a voňavý krém, ktorý v jemných stužkách padá naspäť do misky vám spôsobí pokoj na duši :)

Preto vravím, najlepší liek na všetko je čokina :)

POTREBUJEME:

• 50g holandského kakaa
• 100g trstinového nerafinovaného cukru
• 250ml vriacej vody
• 125g masla izbovej teploty
• 150g krupicového cukru
• 225g polohrubej múky
• 1/2 čajovej lyžičky prášku do pečiva
• 1/2 čajovej lyžičky sódy
• 2 čajové lyžičky vanilkového extraktu
• 2 vajíčka

na krém:

• 125ml vody
• 30g trstinového nerafinovaného cukru
• 175g masla izbovej teploty
• 300g vysokopercentnej čokolády

POSTUP:

• V malej miske si zmiešame kakao s trstinovým cukrom, zalejeme vriacou vodou a poriadne rozmiešame. Odložíme bokom.
• V ďalšej miske si zmiešame preosiatu múku so sódou a práškom do pečiva. A v poslednej miske si vymiešame maslo s krupicovým cukrom do peny. Za stáleho šľahania pridávame vanilkový extrakt, polovicu múky, 1. vajíčko, druhú polovicu múky, 2. vajíčko a nakoniec tenkým pramienkom prilievame kakaovú mélanž.
• Cesto si vlejeme do maslom vymastenej formy s priemerom cca 18 cm a pečieme pri 180°C, kým z cesta nevytiahneme suchú špajlu (cca 35 min). Po vytiahnutí necháme vychladnúť.
• Na krém si v kastróliku zohrejme vodu s cukrom a maslom a počkáme, kým nezačnú vrieť a maslo bude úplne roztopené. V tej chvíli stiahneme z ohňa a vsypeme na kúsky nasekanú čokoládu. Minútu necháme svojvoľne roztápať a po minúte začneme premiešavať, kým nám nevznikne krásna lesklá a hladká zmes. 
• Necháme ju vychladnúť, kým nebude mať konzistenciu krému. Korpus rozrežeme na dve časti, potrieme krémom, spojíme a celú tortu zarovnáme a potrieme čokoládovým krémom aj na povrchu. A to je všetko :)

Read More

Kysucké kapustové osúchy

Čo je lepšie ako tradičná slovenská klasika? Podľa môjho názoru, pre Slováka, nič, naše chute sú úžasne prispôsobené pre slovenské suroviny. Áno, vieme ohúriť šafranovým rizotom s krevetami, aj vynikajúcim osso buccom, či voňavou Margheritou, ale pri jedení obyčajných kapustových osúchov ma zahreje pri srdci. :) Fotka dnes na houbeles, pretože som nevedela nájsť zrkadlovku, tak iba rýchlo cez mobil. Nabudúce už bude lepšia :)

Kysuce sú jedným z najkrajších miest Slovenska, o tom niet najmenších pochýb. Je však všeobecne známe, že tento kraj je drsný svojimi podmienkami. V minulosti tu bola najrozvinutejšia práve ťažba dreva. S drevorubačstvom súvisel aj život jednotlivých rodín a bolo hlavným zdrojom obživy. Drevorubači pracovali v skupinách a buď pracovali blízko domova, čo malo tú výhodu, že sa mohli vždy po západe slnka vracať domov, alebo pracovali ďalej od domova, a tak sa so svojimi rodinami nevideli niekedy aj celé týždne.

Poživeň do roboty im pripravovali manželky. Väčšinou to boli zemiaky, ktoré si mohli pripraviť v pahrebe, alebo slanina a osúchy. A práve osúchy im pripravovali buď jalové, alebo plnené kapustou. V hore sa už iba zohriali na kameni pri pahrebe a potreli masťou alebo maslom. Doma sa tieto osúchy piekli na kapustnom liste alebo iba na kameni. Ja som sa ich rozhodla dnes spraviť, pretože je ideálny čas na kyslú kapustu a kým môžeme, doprajme si aj tú slaninku :) Piecť ich možno trojako: piecť na masťou vymastenom plechu a ešte pred pečením potrieť masťou alebo sa v masti vyprážajú ako šišky, alebo ich pečte suché na platni sporáka a až potom potierajte masťou. My, keďže sme v podnájme, a máme tu "úžasný" sklokeramický sporák, môžeme rovno tretiu možnosť vylúčiť. Vypráženie v masti som robila posledne pri šiškách, tak, aby sme to mali pestrejšie, rozhodla som sa pre pečenie na vymastenom plechu :) Dosť bolo kecov, poďme už na recept :)

POTREBUJEME:

• 1 kg polohrubej múky
• 7 dcl vlažnej vody
• 1 kocka droždia
• 1 čajová lyžička soli
• 2 polievkové lyžice cukru

Na plnku:

• 300g zemiakov
• 700g kyslej kapusty
• údenú slaninu
• 1 cibuľu
• soľ, čierne korenie
• bravčová masť a maslo

POSTUP:

• Z polovičného množstva vody a trošky cukru a múky  a pridaním kvasníc si vytvoríme kvások (ak máte domáci kvások, tak určite použite radšej ten).
• Múku preosejeme, pridáme soľ a prilejeme kvások. Podľa nutnosti prilievame postupne aj zvyšok vody. Premiešame a vymiesime polotuhé cesto. Keď sa už odlepuje od misy, tak je dobre. Posypeme ho zvrchu jemne múkou, prikryjeme utierkou a na teplejšom mieste nechám vykysnúť.
• Zatiaľ si spravíme plnku: zemiaky uvaríme v šupke, potom ich ošúpeme a ešte teplé roztlačíme. Slaninku a cibuľku nakrájame na kocky a opražíme.
• Už do vychladnutých zemiakov pridáme slaninku, cibuľku, kyslú kapustu, soľ a korenie a všetko dôkladne premiešame, poprípade dochutíme.
• Z vykysnutého cesta si vyformujeme valček, ktorý nakrájame na menšie časti, z ktorých si spravím placky.
• Tieto placky naplním zmesou a uzavriem ako pri buchtách. Nechám ešte chvíľu podkysnúť a potom šup s nimi na masťou vymazaný plech, zvrchu ich tiež potrieme masťou a dáme piecť na 180°C, kým nie sú hotové, cca 35 minút. Ešte teplé ich naposledy potrieme masťou a konečne sa do nich pustíme, pretože sú perfektné :)

Read More

Rebierka s pikantnou glazúrou z čierneho piva

Áno, o chvíľu je tu Valentín a všade sa to už hemží samými sladkosťami, ideálne v tvare srdiečok, ideálne červené, ideálne sladké. Také, akurát pre nás pre ženy. :):)
Ale povedzme si úprimne...koľko mužov číta tieto valentínske recepty? Viem, že pár statočných sa nájde, no je mi jasné, že je nás tu drvivá väčšina žien, ktoré tu lúskame recept za receptom a preto pridávam recept, ktorý je od nás žien pre tie ̶n̶e̶p̶o̶c̶h̶o̶p̶i̶t̶e̶ľ̶n̶é̶ nepochopené tvory z inej planéty.

Vraví sa, že muži milujú pivo, rebierka a chilli. Z toho mi vyšlo, že som alebo chlap, alebo... chlap. No nič to, dnešné rebierka s pikantnou glazúrou z čierneho piva potešia na Valentína nielen vaše polovičky, ale aj vás. A potom si kľudne dajte aj ten valentínsky dezert :):)

POTREBUJEME:
2 kg bravčových rebierok
300ml čierneho piva
2 šalotky
3 strúčiky cesnaku
soľ, čerstvo mleté čierne korenie

na glazúru:
200ml výpeku z mäsa
1/2 polievkovej lyžice paradajkového pretlaku
1 polievková lyžica dijonskej horčice
1 polievková lyžica worchesteru
40g trstinového cukru
1 chilli paprička nasekaná na jemno

POSTUP:
Mäso si umyjeme, osušíme, nasolíme a nakoreníme. Poukladáme do pekáča (ja som piekla vcelku, ale ak nemáte taký veľký pekáč, tak kľudne prerežte) a navrch poukladáme na kolieska nasekanú šalotku a na plátky nasekaný cesnak. Podlejme pivom, prikryjeme a pečieme pri 180°C minimálne hodinu a pol alebo, kým nemáte rebrá mäkké.

Výpek zlejeme a odoberieme z neho do kastrólika 150ml, pridáme pretlak, horčicu, worchester, cukor a chilli papričku a všetko za občasného miešania varíme asi 15 minút. Keď je "glazúra" dovarená, potrieme ňou mäso a šupneme ho na 10-15 minút pod grill. A hotovo :):)

Read More

Fašiangové šišky recept

Šišky, pampúšiky, vdolky... každý máme ten svoj názov pre ne, avšak myslím si, že na jednom sa zhodneme všetci. Že sú úžasné! A tieto podľa Babilona obvzlášť. Recept z roku 1870 :):) Na povrchu krásne chrumkavé a vnútri mäkkučké a rozplývajúce sa na jazyku :) Cukrím síce ako macocha z Perinbaby, ale nám to nevadí :):)

ešte pridám informácie ohľadom starých mier:
1 funt = 590g
1 žajdlík = 416ml

Pražené pampúšky (šišky)

Na šišky je potrebná dobre vyschnutá fajná múka; jedon funt tejto múky vo vajdlingu na teplo odložiť a do prostriedku jamku urobiť. Žajdlík sladkej smotánky v hrnčoku nechať zletnieť, do nej dať osem žĺtkov, za dve lyžice dobrých kvasníc, toľko tlčeného cukru a potrebnú mieru soli. Všetko rozhabarkovať, cez sitko do múky precediť, varechou zmiešať a dohora vybíjať, aby cesto nebolo ani veľmi tuhé, ani slabé. Keď cesto od varechy odstáva, pridajú sa štyri lyžice rozpusteného letného masla a cesto sa tak dlho od jedného boku misy na druhý dohora vybíja, kým cesto nezažije maslo. Potom cesto povrchu múkou posypať, teplou šatou zakryť a na teplo odložiť, aby kyslo.

Keď je cesto vpoly vykysnuté, dá sa v celom kuse na pomúčenú tablu, vrch cesta sa múkou posype, dlaňou na pol malého prsta zľahka roztľapká a treba pozor dať, aby cesto odspodku na tablu nepriliplo. Polovica cesta sa poznačí okrúhlym dlabadlom, do prostriedka sa dá kúsok šípkového alebo marhuľového lekváru, to sa dlabadlom vyreže a prikryje sa práve takým veľkým vydlabaným prázdnym cestom, okolo krajov sa prstami potlačí a menším dlabadlom vykrojí. Na plech sa servítka rozostrie, pomúči a šišky sa na ňu kladú na pol druha prsta jedna od druhej. Druhou servítkou sa zakryje a na teple nechá stáť, aby kyslo.

V rajnici so širokým dnom sa nechá pol druha funta bravčovej masti nie na veľmi horúco rozpáliť, pri dávaní šišiek do masti sa ich prostriedok trochu prstom potlačí a rajnica sa zakryje. Po upečení jedného boku šišky obrátiť — pričom sa nemusia zakryť — z masti sa nechajú odtiecť, na papier sa povyberajú a cukrom posypú. Servítku na misu zložiť, na ňu šišky dovysoka naklásť a horúce dať na stôl. Koľko ráz sa šišky z masti vyberú, treba masť vždy nechať rozpáliť, aby nasledujúce šišky neprišli do chladnej masti, ináčej sa masť len pení a pampúšky sa zle vypečú.

Read More

Fašiangové šišky úvod

Milí moji maškrtníci, mesiac je dlhý čas, no január nám akosi pretiekol pomedzi prsty, ani sme sa nenazdali. Preto vás v novom roku vítam až teraz (skoro sme aj zabudli, že?). Už ste si isto iste mysleli, že som blogovanie zavesila na klinec. No popravde... aj som nad tým rozmýšľala, ale sami uznajte, baviť ma to baví, tak prečo si odopierať radosti života? :)

Minulý mesiac som hútala, čo ďalej a na aké jedlá sa vrhnem tento rok. Dospela som k názoru, že tradičná slovenská kuchyňa má našim chuťovým bunkám stále čo ponúknuť. Momentálne tu máme fašiangy a ja som ich konečne blogovo stihla, pretože minulý rok odišli tak rýchlo, ako prišli. Pripravíme si notoricky známe šišky, ktoré k fašiangom patria od nepamäti. Mala som chuť na trošku spestrenia a tak som zablúdila do kuchárskej knižky od Jána Babilona - Prvá kuchárska knižka v slovenskej reči a veru, spestrenie prišlo. Nepovedala by som, že v receptúre. Predsa len kysnuté cesto bolo rovnako kysnuté v roku 1870 ako je aj dnes. Prečo 1870? Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, aby som zbytočne nevypisovala litánie. V roku 1870 totižto spomínaná kniha uzrela svetlo sveta.

Poďme spolu trochu nazrieť do kuchársko-knižnej histórie, kde uvidíme dôvod, prečo by sme mali byť na túto knihu mimoriadne hrdí. Za prvú kuchársku knihu vôbec sa považuje súhrn poznatkov rímskej kuchyne z 3.storočia. Za čias Karola Veľkého nám kroniky ukazovali spôsoby úpravy jedál a stolovania v 8. storočí. O dlhých 900 rokov neskôr nám Jan Amos Komenský v diele Orbit Pictus ilustruje vybavenie kuchyne, avšak k najznámejším kuchárskym publikáciám v minulosti v našich končinách patrí jednoznačne Domácí kuchařka od Magdalény Dobromily Rettigovej z 1826 (z ktorej taktiež budem čerpať inšpiráciu pre ďalšie recepty).

Pomaličky sme sa dostali aj k prvej slovenskej kuchárskej knihe, ktorú napísal mešťan Ján Babilon. Babilon bol gemerčan a jeho kniha obsahovala 1500 receptov na jednoduché, ale i honosnejšie jedlá. V dnešnej uponáhľanej dobe je priam nemožné predstaviť si, ako mohol odskúšať, upravovať a spísať 1500 receptov. Rozdiel je v tom, že dnešné kuchárske knihy sú napísané vo väčšine prípadov bez štipky humoru, šťavnatosti a familiárnosti, vydané za rekordných 6 mesiacov. Aj to som už poniektorým pridala. Dnešné kuchárky sú podľa mňa bezpohlavné. Všetky písané jedným a tým istým štýlom: Zoznam surovín a následne postup. Neviem presne, pre akých ľudí sú postupy určené, ale ja vačšinou varím sama (s vrelou Samkovou pomocou), knihu taktiež čítam sama, tak mi nejde do hlavy to ich typické opražímE, scedímE, preosejemE, vyšľahámE a neviem aké možné E ešte.
V tomto sú kuchárske knihy 19. storočia sympatickejšie, sú písané priamo pre mňa. Iba pre mňa. Tá kniha so mnou nadväzuje vzťah. Varí so mnou a radí mne. Nie masám ľudí. Iba mne. Akoby stáli Babilon  alebo Rettigová priamo vedľa mňa a dohliadali na moje postupy, či nesprzním ich recepty...

Ak má niekto chuť trošku čítať, tak prikladám Babilonovu šťavnatú Predmluvu, ktorá sa špeciálne prihovára nežnému pohlaviu. Recept na šišky aj s chutnými fotkami pridám zajtra. Dnešok bol určený pre naše nové zvítanie, no najmä pre zvítanie sa s Babilonom.

„Je to už vyše dvadsať rokov, čo som sa do písania tejto knihy chytil, pretože nielen ja, ale i mnohí rovnako zmýšľajúci uznali, že kuchárska kniha je potrebná pre každý národ. Veď základ telesného živobytia všetkých národov spočíva na pokrme a ak je zlý základ, t. j. zlý pokrm, je zlé aj zdravie a ako blatom nikto neobieli plátno, tak ani zle pripravené varivo, nieže nenapraví žalúdok a neobživí telo, aby bolo zdravé, ale ho pokazí.

Táto kniha má tedy vytýčený vznešený cieľ, a pretože slovenský národ takú knihu posiaľ nevidel, dalo veľa práce nielen knihu spísať tak, aby neostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola aj každému zrozumiteľná. A to len uznáte, že každý začiatok je ťažký. Keby už aká-taká malá slovenská kuchárska kniha bola vyšla, bolo by mi bývalo ľahšie zhotoviť ju, lebo by už bol našiel všelijaké kuchárske výrazy či pre práce, či pre jedlá. Ak dakto druhý za mnou s takýmto podujatím vystúpi, ten bude mať skrze moju prvú knihu akoby chodník k cieľu, lebo je ľahšie už dačo hotové premeniť, nežli pôvodne napísať, o čom ešte nik nevedel. Nakoľko mi bolo možno, upotrebil som nové slovenské výrazy, no všade som pripojil aj starý výraz, aby sa kuchárka nezmýlila. A pretože najviac jedál podľa svojej vlasti po francúzsky znejú čo do mena, takto som ich aj ja ponechal, žeby sa zachoval pôvod jedla, ako to aj v druhých knihách býva.

Ešte pár slov chcem prehovoriť k tomu pohlaviu, ktorému je táto kniha predovšetkým venovaná, to jest milým slovenským paniam a paničkám.  Matky terajšieho pokolenia doista nemali príležitosť, aby sa boli mohli celkom kuchárstvu naučiť alebo aby sa aspoň lepšie doň rozumeli, pretože nebolo knihy. A keď dcéra má vstúpiť do svojho gazdovstva a tiež len toľko vie, čo jej matka, neraz dcéru mrzí, keď mnoho hostí uvítať musí, pričom si hlavu láme: „Čímže ich uctíme?“ Manžel otvorí mešec na hostinu a tým zadosť učiní svojej povinnosti. Ale keď sa pred hosťov postaví dáke nepodarené jedlo, kto sa tu začervená? Manžel od zlosti, manželka od hanby, z čoho neraz povstanú veľmi nemilé výjavy.

Keď sa Slovákovi vôbec nedá odtajiť rozumnosť a vtip pri všetkých prácach, tým menej sa dá odtajiť našim driečnym Slovenkám dobrá vôľa učiť sa a obratnosť v práci. Keby sa kedy-tedy dohovorili, že sa to alebo oné jedlo pokúsia zrobiť, doista by veľké pokroky v kuchárstve robili a najväčšej chvály by si získali, ak by pri dákom veľkolepom obede, napríklad pri národnom bankete, pri hostinách na meniny atď. svojou rukou pomáhali. Nie je teda zbytočná rada, žeby sa kamarátky dohovorili jedno alebo druhé jedlo prichystať a ak im pri ich šikovnosti dobre vypáli, nech povolajú svoje matky, aby videli, že dcéry už viac vedia o kuchárstve, z čoho matere len radosť pocítia.

Keď len tú okolnosť zvážime, že naše horné kraje veľa ovociny rodia, či by nebol väčší osoh, keby sa ovocie zaváralo a tak predávalo — čo tuná v Pešti veľké peniaze donáša — kdežto keď sa surové ovocie zváža, mnoho sa z neho pokazí a osoh je pri tom všetkom malý. Ale kto chce ovocie zavárať, ten sa to z povetria nenaučí, áno, zo svojej skúsenosti tvrdím, že mnohí, ktorí zavárali ovocie podľa nejednej nemeckej knihy, nič nedocielili, lebo ovocie sa skazilo. Nie je teda pravda, že hocijaká kuchárska kniha je dobrá.

Ak sa teda dakto chce v kuchárstve vyučiť a pevnou vôľou sa aj zdokonalí, pre toho kuchárstvo nie je viac remeslom, ale má tú cenu pre obecenstvo, ktorá sa mu privlastňuje nemeckým výrazom „kochkunst“, t. j. kuchárske umenie — a to je aj pravda, že ku kuchárstvu patrí dlhá a veľká skúsenosť, obozretnosť a trpezlivosť, čo sa pri každom umení potrebuje.  Kniha teda bude nielen o tom vyprávať, ako a čo sa má variť, ale aj ako sa má jedlo predložiť alebo rozrezať a na misu poklásť; lebo keď sa jedlo hocijako pohádže pred hosťa, už to tak nechutí, ako keď je tak pripravené, ako čo by bolo na stole vymaľované.

Vezmite teda, panie a paničky, túto knihu do ruky s takou dobrou vôľou a s takým cieľom, s akým som ju sám za dlhé roky z vlastnej skúsenosti spisoval a ak vy budete pyšné na svoju zbehlosť vo varení, ktorej sa z tejto knihy podučíte, o to pyšnejší budem ja, že také driečne Slovenky môžem menovať svojimi usilovnými žiačkami.“

Read More