"Je nádherné užiť si aspoň raz za deň jedlo s niekým, koho milujete!" (Julia Child)

nedeľa 26. februára 2017

Kysucké kapustové osúchy

Čo je lepšie ako tradičná slovenská klasika? Podľa môjho názoru, pre Slováka, nič, naše chute sú úžasne prispôsobené pre slovenské suroviny. Áno, vieme ohúriť šafranovým rizotom s krevetami, aj vynikajúcim osso buccom, či voňavou Margheritou, ale pri jedení obyčajných kapustových osúchov ma zahreje pri srdci. :) Fotka dnes na houbeles, pretože som nevedela nájsť zrkadlovku, tak iba rýchlo cez mobil. Nabudúce už bude lepšia :)

Kysuce sú jedným z najkrajších miest Slovenska, o tom niet najmenších pochýb. Je však všeobecne známe, že tento kraj je drsný svojimi podmienkami. V minulosti tu bola najrozvinutejšia práve ťažba dreva. S drevorubačstvom súvisel aj život jednotlivých rodín a bolo hlavným zdrojom obživy. Drevorubači pracovali v skupinách a buď pracovali blízko domova, čo malo tú výhodu, že sa mohli vždy po západe slnka vracať domov, alebo pracovali ďalej od domova, a tak sa so svojimi rodinami nevideli niekedy aj celé týždne.

Poživeň do roboty im pripravovali manželky. Väčšinou to boli zemiaky, ktoré si mohli pripraviť v pahrebe, alebo slanina a osúchy. A práve osúchy im pripravovali buď jalové, alebo plnené kapustou. V hore sa už iba zohriali na kameni pri pahrebe a potreli masťou alebo maslom. Doma sa tieto osúchy piekli na kapustnom liste alebo iba na kameni. Ja som sa ich rozhodla dnes spraviť, pretože je ideálny čas na kyslú kapustu a kým môžeme, doprajme si aj tú slaninku :) Piecť ich možno trojako: piecť na masťou vymastenom plechu a ešte pred pečením potrieť masťou alebo sa v masti vyprážajú ako šišky, alebo ich pečte suché na platni sporáka a až potom potierajte masťou. My, keďže sme v podnájme, a máme tu "úžasný" sklokeramický sporák, môžeme rovno tretiu možnosť vylúčiť. Vypráženie v masti som robila posledne pri šiškách, tak, aby sme to mali pestrejšie, rozhodla som sa pre pečenie na vymastenom plechu :) Dosť bolo kecov, poďme už na recept :)



POTREBUJEME:
  • 1 kg polohrubej múky
  • 7 dcl vlažnej vody
  • 1 kocka droždia
  • 1 čajová lyžička soli
  • 2 polievkové lyžice cukru
Na plnku:

  • 300g zemiakov
  • 700g kyslej kapusty
  • údenú slaninu
  • 1 cibuľu
  • soľ, čierne korenie
  • bravčová masť a maslo
POSTUP:

  • Z polovičného množstva vody a trošky cukru a múky  a pridaním kvasníc si vytvoríme kvások (ak máte domáci kvások, tak určite použite radšej ten).
  • Múku preosejeme, pridáme soľ a prilejeme kvások. Podľa nutnosti prilievame postupne aj zvyšok vody. Premiešame a vymiesime polotuhé cesto. Keď sa už odlepuje od misy, tak je dobre. Posypeme ho zvrchu jemne múkou, prikryjeme utierkou a na teplejšom mieste nechám vykysnúť.
  • Zatiaľ si spravíme plnku: zemiaky uvaríme v šupke, potom ich ošúpeme a ešte teplé roztlačíme. Slaninku a cibuľku nakrájame na kocky a opražíme.
  • Už do vychladnutých zemiakov pridáme slaninku, cibuľku, kyslú kapustu, soľ a korenie a všetko dôkladne premiešame, poprípade dochutíme.
  • Z vykysnutého cesta si vyformujeme valček, ktorý nakrájame na menšie časti, z ktorých si spravím placky.
  • Tieto placky naplním zmesou a uzavriem ako pri buchtách. Nechám ešte chvíľu podkysnúť a potom šup s nimi na masťou vymazaný plech, zvrchu ich tiež potrieme masťou a dáme piecť na 180°C, kým nie sú hotové, cca 35 minút. Ešte teplé ich naposledy potrieme masťou a konečne sa do nich pustíme, pretože sú perfektné :)
Read More

piatok 10. februára 2017

Rebierka s pikantnou glazúrou z čierneho piva

Áno, o chvíľu je tu Valentín a všade sa to už hemží samými sladkosťami, ideálne v tvare srdiečok, ideálne červené, ideálne sladké. Také, akurát pre nás pre ženy. :):)
Ale povedzme si úprimne...koľko mužov číta tieto valentínske recepty? Viem, že pár statočných sa nájde, no je mi jasné, že je nás tu drvivá väčšina žien, ktoré tu lúskame recept za receptom a preto pridávam recept, ktorý je od nás žien pre tie ̶n̶e̶p̶o̶c̶h̶o̶p̶i̶t̶e̶ľ̶n̶é̶ nepochopené tvory z inej planéty.
Vraví sa, že muži milujú pivo, rebierka a chilli. Z toho mi vyšlo, že som alebo chlap, alebo... chlap. No nič to, dnešné rebierka s pikantnou glazúrou z čierneho piva potešia na Valentína nielen vaše polovičky, ale aj vás. A potom si kľudne dajte aj ten valentínsky dezert :):)



POTREBUJEME:
2 kg bravčových rebierok
300ml čierneho piva
2 šalotky
3 strúčiky cesnaku
soľ, čerstvo mleté čierne korenie
na glazúru:
200ml výpeku z mäsa
1/2 polievkovej lyžice paradajkového pretlaku
1 polievková lyžica dijonskej horčice
1 polievková lyžica worchesteru
40g trstinového cukru
1 chilli paprička nasekaná na jemno
POSTUP:
Mäso si umyjeme, osušíme, nasolíme a nakoreníme. Poukladáme do pekáča (ja som piekla vcelku, ale ak nemáte taký veľký pekáč, tak kľudne prerežte) a navrch poukladáme na kolieska nasekanú šalotku a na plátky nasekaný cesnak. Podlejme pivom, prikryjeme a pečieme pri 180°C minimálne hodinu a pol alebo, kým nemáte rebrá mäkké.
Výpek zlejeme a odoberieme z neho do kastrólika 150ml, pridáme pretlak, horčicu, worchester, cukor a chilli papričku a všetko za občasného miešania varíme asi 15 minút. Keď je "glazúra" dovarená, potrieme ňou mäso a šupneme ho na 10-15 minút pod grill. A hotovo :):)
Read More

Fašiangové šišky recept

Šišky, pampúšiky, vdolky... každý máme ten svoj názov pre ne, avšak myslím si, že na jednom sa zhodneme všetci. Že sú úžasné! A tieto podľa Babilona obvzlášť. Recept z roku 1870 :):) Na povrchu krásne chrumkavé a vnútri mäkkučké a rozplývajúce sa na jazyku :) Cukrím síce ako macocha z Perinbaby, ale nám to nevadí :):)



ešte pridám informácie ohľadom starých mier:
1 funt = 590g
1 žajdlík = 416ml
Pražené pampúšky (šišky)
Na šišky je potrebná dobre vyschnutá fajná múka; jedon funt tejto múky vo vajdlingu na teplo odložiť a do prostriedku jamku urobiť. Žajdlík sladkej smotánky v hrnčoku nechať zletnieť, do nej dať osem žĺtkov, za dve lyžice dobrých kvasníc, toľko tlčeného cukru a potrebnú mieru soli. Všetko rozhabarkovať, cez sitko do múky precediť, varechou zmiešať a dohora vybíjať, aby cesto nebolo ani veľmi tuhé, ani slabé. Keď cesto od varechy odstáva, pridajú sa štyri lyžice rozpusteného letného masla a cesto sa tak dlho od jedného boku misy na druhý dohora vybíja, kým cesto nezažije maslo. Potom cesto povrchu múkou posypať, teplou šatou zakryť a na teplo odložiť, aby kyslo.
Keď je cesto vpoly vykysnuté, dá sa v celom kuse na pomúčenú tablu, vrch cesta sa múkou posype, dlaňou na pol malého prsta zľahka roztľapká a treba pozor dať, aby cesto odspodku na tablu nepriliplo. Polovica cesta sa poznačí okrúhlym dlabadlom, do prostriedka sa dá kúsok šípkového alebo marhuľového lekváru, to sa dlabadlom vyreže a prikryje sa práve takým veľkým vydlabaným prázdnym cestom, okolo krajov sa prstami potlačí a menším dlabadlom vykrojí. Na plech sa servítka rozostrie, pomúči a šišky sa na ňu kladú na pol druha prsta jedna od druhej. Druhou servítkou sa zakryje a na teple nechá stáť, aby kyslo.
V rajnici so širokým dnom sa nechá pol druha funta bravčovej masti nie na veľmi horúco rozpáliť, pri dávaní šišiek do masti sa ich prostriedok trochu prstom potlačí a rajnica sa zakryje. Po upečení jedného boku šišky obrátiť — pričom sa nemusia zakryť — z masti sa nechajú odtiecť, na papier sa povyberajú a cukrom posypú. Servítku na misu zložiť, na ňu šišky dovysoka naklásť a horúce dať na stôl. Koľko ráz sa šišky z masti vyberú, treba masť vždy nechať rozpáliť, aby nasledujúce šišky neprišli do chladnej masti, ináčej sa masť len pení a pampúšky sa zle vypečú.
Read More

nedeľa 5. februára 2017

Fašiangové šišky úvod

Milí moji maškrtníci, mesiac je dlhý čas, no január nám akosi pretiekol pomedzi prsty, ani sme sa nenazdali. Preto vás v novom roku vítam až teraz (skoro sme aj zabudli, že?). Už ste si isto iste mysleli, že som blogovanie zavesila na klinec. No popravde... aj som nad tým rozmýšľala, ale sami uznajte, baviť ma to baví, tak prečo si odopierať radosti života? :)

Minulý mesiac som hútala, čo ďalej a na aké jedlá sa vrhnem tento rok. Dospela som k názoru, že tradičná slovenská kuchyňa má našim chuťovým bunkám stále čo ponúknuť. Momentálne tu máme fašiangy a ja som ich konečne blogovo stihla, pretože minulý rok odišli tak rýchlo, ako prišli. Pripravíme si notoricky známe šišky, ktoré k fašiangom patria od nepamäti. Mala som chuť na trošku spestrenia a tak som zablúdila do kuchárskej knižky od Jána Babilona - Prvá kuchárska knižka v slovenskej reči a veru, spestrenie prišlo. Nepovedala by som, že v receptúre. Predsa len kysnuté cesto bolo rovnako kysnuté v roku 1870 ako je aj dnes. Prečo 1870? Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, aby som zbytočne nevypisovala litánie. V roku 1870 totižto spomínaná kniha uzrela svetlo sveta.

Poďme spolu trochu nazrieť do kuchársko-knižnej histórie, kde uvidíme dôvod, prečo by sme mali byť na túto knihu mimoriadne hrdí. Za prvú kuchársku knihu vôbec sa považuje súhrn poznatkov rímskej kuchyne z 3.storočia. Za čias Karola Veľkého nám kroniky ukazovali spôsoby úpravy jedál a stolovania v 8. storočí. O dlhých 900 rokov neskôr nám Jan Amos Komenský v diele Orbit Pictus ilustruje vybavenie kuchyne, avšak k najznámejším kuchárskym publikáciám v minulosti v našich končinách patrí jednoznačne Domácí kuchařka od Magdalény Dobromily Rettigovej z 1826 (z ktorej taktiež budem čerpať inšpiráciu pre ďalšie recepty).

Pomaličky sme sa dostali aj k prvej slovenskej kuchárskej knihe, ktorú napísal mešťan Ján Babilon. Babilon bol gemerčan a jeho kniha obsahovala 1500 receptov na jednoduché, ale i honosnejšie jedlá. V dnešnej uponáhľanej dobe je priam nemožné predstaviť si, ako mohol odskúšať, upravovať a spísať 1500 receptov. Rozdiel je v tom, že dnešné kuchárske knihy sú napísané vo väčšine prípadov bez štipky humoru, šťavnatosti a familiárnosti, vydané za rekordných 6 mesiacov. Aj to som už poniektorým pridala. Dnešné kuchárky sú podľa mňa bezpohlavné. Všetky písané jedným a tým istým štýlom: Zoznam surovín a následne postup. Neviem presne, pre akých ľudí sú postupy určené, ale ja vačšinou varím sama (s vrelou Samkovou pomocou), knihu taktiež čítam sama, tak mi nejde do hlavy to ich typické opražímE, scedímE, preosejemE, vyšľahámE a neviem aké možné E ešte.
V tomto sú kuchárske knihy 19. storočia sympatickejšie, sú písané priamo pre mňa. Iba pre mňa. Tá kniha so mnou nadväzuje vzťah. Varí so mnou a radí mne. Nie masám ľudí. Iba mne. Akoby stáli Babilon  alebo Rettigová priamo vedľa mňa a dohliadali na moje postupy, či nesprzním ich recepty...

Ak má niekto chuť trošku čítať, tak prikladám Babilonovu šťavnatú Predmluvu, ktorá sa špeciálne prihovára nežnému pohlaviu. Recept na šišky aj s chutnými fotkami pridám zajtra. Dnešok bol určený pre naše nové zvítanie, no najmä pre zvítanie sa s Babilonom.

„Je to už vyše dvadsať rokov, čo som sa do písania tejto knihy chytil, pretože nielen ja, ale i mnohí rovnako zmýšľajúci uznali, že kuchárska kniha je potrebná pre každý národ. Veď základ telesného živobytia všetkých národov spočíva na pokrme a ak je zlý základ, t. j. zlý pokrm, je zlé aj zdravie a ako blatom nikto neobieli plátno, tak ani zle pripravené varivo, nieže nenapraví žalúdok a neobživí telo, aby bolo zdravé, ale ho pokazí.
Táto kniha má tedy vytýčený vznešený cieľ, a pretože slovenský národ takú knihu posiaľ nevidel, dalo veľa práce nielen knihu spísať tak, aby neostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola aj každému zrozumiteľná. A to len uznáte, že každý začiatok je ťažký. Keby už aká-taká malá slovenská kuchárska kniha bola vyšla, bolo by mi bývalo ľahšie zhotoviť ju, lebo by už bol našiel všelijaké kuchárske výrazy či pre práce, či pre jedlá. Ak dakto druhý za mnou s takýmto podujatím vystúpi, ten bude mať skrze moju prvú knihu akoby chodník k cieľu, lebo je ľahšie už dačo hotové premeniť, nežli pôvodne napísať, o čom ešte nik nevedel. Nakoľko mi bolo možno, upotrebil som nové slovenské výrazy, no všade som pripojil aj starý výraz, aby sa kuchárka nezmýlila. A pretože najviac jedál podľa svojej vlasti po francúzsky znejú čo do mena, takto som ich aj ja ponechal, žeby sa zachoval pôvod jedla, ako to aj v druhých knihách býva.
Ešte pár slov chcem prehovoriť k tomu pohlaviu, ktorému je táto kniha predovšetkým venovaná, to jest milým slovenským paniam a paničkám.  Matky terajšieho pokolenia doista nemali príležitosť, aby sa boli mohli celkom kuchárstvu naučiť alebo aby sa aspoň lepšie doň rozumeli, pretože nebolo knihy. A keď dcéra má vstúpiť do svojho gazdovstva a tiež len toľko vie, čo jej matka, neraz dcéru mrzí, keď mnoho hostí uvítať musí, pričom si hlavu láme: „Čímže ich uctíme?“ Manžel otvorí mešec na hostinu a tým zadosť učiní svojej povinnosti. Ale keď sa pred hosťov postaví dáke nepodarené jedlo, kto sa tu začervená? Manžel od zlosti, manželka od hanby, z čoho neraz povstanú veľmi nemilé výjavy.
Keď sa Slovákovi vôbec nedá odtajiť rozumnosť a vtip pri všetkých prácach, tým menej sa dá odtajiť našim driečnym Slovenkám dobrá vôľa učiť sa a obratnosť v práci. Keby sa kedy-tedy dohovorili, že sa to alebo oné jedlo pokúsia zrobiť, doista by veľké pokroky v kuchárstve robili a najväčšej chvály by si získali, ak by pri dákom veľkolepom obede, napríklad pri národnom bankete, pri hostinách na meniny atď. svojou rukou pomáhali. Nie je teda zbytočná rada, žeby sa kamarátky dohovorili jedno alebo druhé jedlo prichystať a ak im pri ich šikovnosti dobre vypáli, nech povolajú svoje matky, aby videli, že dcéry už viac vedia o kuchárstve, z čoho matere len radosť pocítia.
Keď len tú okolnosť zvážime, že naše horné kraje veľa ovociny rodia, či by nebol väčší osoh, keby sa ovocie zaváralo a tak predávalo — čo tuná v Pešti veľké peniaze donáša — kdežto keď sa surové ovocie zváža, mnoho sa z neho pokazí a osoh je pri tom všetkom malý. Ale kto chce ovocie zavárať, ten sa to z povetria nenaučí, áno, zo svojej skúsenosti tvrdím, že mnohí, ktorí zavárali ovocie podľa nejednej nemeckej knihy, nič nedocielili, lebo ovocie sa skazilo. Nie je teda pravda, že hocijaká kuchárska kniha je dobrá.
Ak sa teda dakto chce v kuchárstve vyučiť a pevnou vôľou sa aj zdokonalí, pre toho kuchárstvo nie je viac remeslom, ale má tú cenu pre obecenstvo, ktorá sa mu privlastňuje nemeckým výrazom „kochkunst“, t. j. kuchárske umenie — a to je aj pravda, že ku kuchárstvu patrí dlhá a veľká skúsenosť, obozretnosť a trpezlivosť, čo sa pri každom umení potrebuje.  Kniha teda bude nielen o tom vyprávať, ako a čo sa má variť, ale aj ako sa má jedlo predložiť alebo rozrezať a na misu poklásť; lebo keď sa jedlo hocijako pohádže pred hosťa, už to tak nechutí, ako keď je tak pripravené, ako čo by bolo na stole vymaľované.
Vezmite teda, panie a paničky, túto knihu do ruky s takou dobrou vôľou a s takým cieľom, s akým som ju sám za dlhé roky z vlastnej skúsenosti spisoval a ak vy budete pyšné na svoju zbehlosť vo varení, ktorej sa z tejto knihy podučíte, o to pyšnejší budem ja, že také driečne Slovenky môžem menovať svojimi usilovnými žiačkami.“


Read More

streda 23. novembra 2016

Mrkvovo-orechová bábovka s kokosovým krémom

Ako som sľúbila, pokračujeme vo vianočnej sérii receptov. Týmto receptom som sa zapojila aj do vianočnej výzvy od SweetFamily, v ktorej som vyfasovala 5 surovín a mala vymyslieť niečo eňoňuňo. Tieto suroviny boli mrkva, múka, cukor SweetFamily, tuk a kokos. Rozmýšľala som, čo vymyslieť, aby to nebolo to isté ako vo veľkonočnej výzve (pretože v tej som náhodou tiež robila mrkváč, ale na iný spôsob). V tom mi napadlo, že spravím bábovku. Na blogu som zatiaľ neviem z akého dôvodu nemala ešte ani jednu bábovku a zároveň mi pripadá veľmi vianočná, tak prečo nie práve teraz :)

Možno ani nie je náhoda, že sa mi bábovka spája s obdobím Vianoc. Niekde som sa dočítala, že bábovke sa kedysi vravievalo aj novoročka a viazala sa k zimnému slnovratu. Okrem iného je vraj odpradávna symbolickým a magickým koláčikom. Má predstavovať hviezdu s otvorom uprostred v úzkej paralele s hviezdou betlehemskou a Pannou Máriou. Z toho si možno vyvodiť aj ten ženský názov bábovka alebo baba. Kedysi sa bábovka viazala novorodencom nad postieľku, pretože sa skrz ňu dalo vraj pozerať do budúcnosti.

Táto bábovka je úžasne vláčna, krásne voňavá po orechoch a škorici a kokosový swiss meringue buttercream je už len čerešničkou na bábovke. Určite si ju vyskúšajte a možno ju zaradíte medzi svojich vianočných favoritov napríklad na raňajky :)



POTREBUJEME:

  • 3 väčšie mrkvy
  • 120g mletých vlašských orechov
  • 300g hladkej múky
  • 2 čajové lyžičky prášku do pečiva
  • 1 čajová lyžička sódy
  • 2 vajcia
  • 300g bieleho jogurtu
  • 220g práškového cukru SweetFamily
  • 4 polievkové lyžice olivového oleja
  • 1 čajová lyžička mletej škorice
  • nastrúhaná kôra z citróna
Krém:

  • 4 bielky
  • 150g kryštálového cukru SweetFamily
  • 250g masla izbovej teploty
  • 250g mascarpone
  • kokosový puding za studena
  • strúhaný kokos (podľa chuti)
POSTUP:

  • Mrkvu si nastrúhame na jemnom strúhadle. V jednej miske si zmiešame všetky sypké suroviny(múku, prášok do pečiva a sódu spolu preosejeme), v druhej miske si zmiešame všetky tekuté a "mokré" suroviny, nakoniec ich zmiešame spolu, vlejeme do vymazanej a hrubou múkou vysypanej bábovkovej formy a pečieme pri 160°C(teplovzdušnej) a 180°C(horny spodny ohrev) asi hodinku, resp. dovtedy, kým špajdla po vytiahnutí neostane suchá.
  • Nad vodným kúpeľom si mixérom začneme šľahať bielky s cukrom iba dovtedy, kým už necítiť kryštáliky soli. Odstavíme a mixérom šľaháme dovtedy, kým bielky nemajú izbovú teplotu. Po lyžiciach za stáleho šľahania pridávam maslo, nakoniec pridám mascarpone a nasypem jeden kokosový puding bez varenia a dám na chvíľku stuhnúť do chladničky.
  • Krém nanesieme na bábovku a pospypeme strúhaným kokosom. Ďalej už dekorujeme podľa vlastnej fantázie :)
Read More

sobota 19. novembra 2016

Čokoládovo-cviklové brownies

Krásny víkend prajem!:) A aby bol ešte krajší a sladší, tak som si pre vás pripravila skvelé brownies. Nie také obyčajné (aj keď, tie všetci milujeme), ale čokoládovo-cviklové. A bezlepkové. Že nemáte radi cviklu? Tak tu si ju zamilujete. Ja som síce s cviklou nikdy žiadny problém nemala a vždy som ju zjedla, ale teda, nejak extra som ju nevyhľadávala. Až v poslednom čase, a náramne mi chutí :D V týchto brownieskach cviklu, ale vôbec necítiť ako cviklu. Podporí úžasnú chuť čokolády a dodá jej sviežejší tón. Namiesto klasickej múky som použila pohánkovú, ktorá má jemnú chuť orechov. Ak ale chcete bezlepkovú verziu, vyberajte si pohánkovú múku spracovávanú mechanicky, nie tepelne. Iba vtedy je múka naozaj bezlepková. Takže čítajte lejbely a nebojte sa zainvestovať. Pri tomto sa to vyplatí. Nebude vás nafukovať. V poslednom čase musím aj ja siahnuť po inej verzii ako po klasickej bielej múke, pretože ma z nej občas nafukuje. Samozrejme, ak tento problém nemate alebo pohánkovú nechcete kupovať z nejakého iného dôvodu, kľudne použite bielu, ale v menšom množstve :):) Tak si oslaďte víkend!;)


Suroviny:
Pol kila uvarenej cvikle
100g masla zmäknutého
250g nerafinovaného trstinového cukru
3 vajíčka
200g čokolády (ja používam 52%z Lidla)
120g pohánkovej múky
1 kopcovitá polievková lyžica holandského kakaa
1 polievková lyžica vanilkového extraktu
1 čajová lyžička prášku do pečenia (pri bielej múke)
Postup:
Najprv si uvarte cviklu (alebo keď sa ponáhľate, môžete použiť predvarenú, predávajú v Bille, už aj ošúpanú;)...).
Vo vodnom kúpeli si roztopte čokoládu a nechajte ju vychladiť.
Maslo si vyšľahajte s cukrom, potom po jednom prišľahávajte vajíčka a čokoládu.
Cviklu si ponorným mixérom rozmixujte na jemné pyré a ručne primiešajte do zmesi.
Ďalej ručne primiešajte aj pohánkovú múku (po častiach), preosiate kakao aj prášok do pečenia a nakoniec vanilkový extrakt. Pečte vo vymastenej forme 20x20cm pri teplote 180 stupňov približne polhodinku, ale sledujte si. No a je to hotovo :)
Read More

utorok 15. novembra 2016

Ako na torty?


  1. Tento príspevok som sa rozhodla napísať preto, lebo mnohí z vás mi píšete, čo a ako ohľadom tortičiek. Tu som sa rozhodla zhrnúť hlavné body, pri ktorých sa tortička väčšinou vydarí :)


Samozrejme aj ja mám za sebou aj menej úspešné tortičky, ale to je asi normálne. Kým som si ako tak vycibrila techniku, stávalo sa všeličo. Stále sa mám veľa čo učiť, ale aspoň to, čo viem, napíšem.

Tak poďme na to:


  • Ako prvé si vždy spravím podrobný rozpis toho, čo budem potrebovať, aby som si náhodou nespomenula počas pečenia, že aha, toto mi chýba, čím to nahradím...
  • Zásadne nepoužívam margaríny, vanilínový cukor, arómy,  náhrady kakaa a podobne, už to sa odrazí na výslednej chuti torty.
  • Klasický piškótový korpus, kde na 1 vajce ide 1 lyžica múky a jedna lyžica cukru pri tortách mením na nastavovaný korpus, ktorý je trochu pevnejší, aby udržal váhu všetkých dekorácii a krémov, navyše je krásne vysoký. Pri 22cm okrúhlej forme je to 500g hladkej múky, 10 vajec, 250g práškového cukru, 150g kryštálového cukru. Pečiem pri 150°C niekedy až hodinu a pol, záleží od veľkosti formy.
  • Boky formy nikdy nevymazávam, ani nevysýpam. Pri vymazávaní formy sa vám tvorí v strede korpusu veľký hrbol, pretože na bokoch sa nemá cesto o čo prichytiť a padá dolu, zatiaľ čo rastie iba stred. Po upečení korpus iba pekne oddelím nožíkom od formy.
  • Ak mi korpus narástol vyšší ako forma, vezmem ťažkú drevenú dosku na krájanie a ešte vo forme ho zvrchu zaťažím, aby povrch ostal pekný rovný.
  • Do múky pridávam štipku soli a múku si vždy už v miske samostatne premiešam s práškom do pečiva.
  • Korpusy väčšinou prerezávam na tri krát. Pri veľkých priemeroch si nožom iba načrtnem rez a niťou korpus prerežem, aby bol rez pekný rovný.
  • Pri oddeľovaní bielkov a žĺtkov mám vajíčka dobre vychladené, lepšie sa oddelia. Avšak pri šľahaní snehu je lepšie, aby mali bielky izbovú teplotu, tak ich nechám postáť tak hodinku v mise, nech sa natemperujú.
  • Pri šľahaní snehu vždy použijem štipku soli. Sneh je ideálne šľahať v sklenenej, porcelánovej, nerezovej alebo medenej miske. Najprv šľahám na nízkych otáčkach, postupne pridávam a ku koncu znova uberám, aby sa sneh neprešľahal. Miska musí byť čistá, zbavená akejkoľvek masnoty a nemala by byť v nej ani kvapka vody, pretože by sa bielky nevyšľahali do tuha
  • Keď primiešavam bielky do cesta, vždy miešam vareškou zdola nahor, aby som do cesta dostala vzduch a bolo nadýchanejšie.
  • Múku si vždy najprv prevzdušním preosiatím.
  • Vanilkové struky nikdy nevyhadzujem a robím si z nich domáci vanilkový cukor, alebo môžte vyskúšať aj domáci vanilkový extrakt, kde stačí struky zaliať vodkou a nechať na tmavom chladnejšom mieste (ideálna je nejaká komora alebo pivnica) odstáť dva týždne.
  • Pri šľahaní šľahačky je dôležité, aby bola poriadne vychladená, ideálne vysokopercentná, misa studená (ale suchá!!), môžte šľahať aj v mise nad ľadom.
  • Pri roztápaní čokolády niekoľko dobrých rád. Vždy ju roztápam nad vodným kúpeľom, aby mi náhodou neprihorela. V mise, v ktorej rozpúšťate, nesmie byť ani kvapôčka vody, ani vyzrážaná z pary, pretože by sa čokoláda zgrcla.
  • Bielu čokoládu roztápam vždy iba do polovice a zvyšok nechám dôjsť, aby sa neoddelil tuk.
  • Pri čokoládovej ganache používam nasledovné pomery: ak chcem ganache ako polevu: tmavá čokoláda : smotana = 1:1, biela čokoláda : smotana = 2:1, ak chcem ganache ako krém na potieranie: tmavá čokoláada : smotana: 2:1, biela čokoláda : smotana: 3:1.
  • Pri ganache si vždy nasekám čokoládu na rovnaké malé kúsky, aby sa mi rovnomerne stihli roztopiť a nestalo sa tak, že mi v ganache ostanú kúsky neroztopenej čokolády.
  • Pri zahrievaní smotany na ganache ju odstavím z plameňa tesne pred bodom varu a zalejem ňou nasekanú čokoládu. Minútu nechám len tak bez miešania roztápať a až potom pomaličky začnem prepájať smotanu s čokoládou.
  • Pri poschodových tortách jednotlivé poschodia vystužím buď plastovými alebo bambusovými výstužami, aby sa mi jedno poschodie neprepadlo do druhého.
  • Každé poschodie torty je na zvlášť podnose.
  • Korpusy si pečiem deň dva dopredu, aby mi stihli dozrieť a skladujem ich v mikroténových sáčkoch, aby nestvrdli.
  • Torta vždy lepšie chutí už deň odstáta, kedy sa stihnú chute prepojiť a na to myslím pri pečení každej torty.
  • Ak sa vám zrazí maslo v kréme, nezúfajte, jemne krém za stáleho miešania nad parou zahrejte, ale iba veľmi jemne, kým maslo opäť nepovolí.
  • Zrážaniu masla a čokolády a bielok sa dá predísť tým, že všetky suroviny budú mať rovnakú teplotu.
  • Najcennejšia rada odomňa pre vás je nepodceňovať tuhnutie torty a krémov, doprajte im čas :)
Ak som sem niečo zabudla napísať alebo máte nejaké iné otázky ohľadom pečenia, neváhajte a určite napíšte. Samozrejme mi môžte napísať nielen ohľadom tôrt, ale aj pusiniek, makaróniek, zákuskov, na čokoľvek si spomeniete :)



Katka
Read More

nedeľa 13. novembra 2016

Medovo pivné kuriatko

Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Po dlhom pol roku sem skutočne pridávam nový recept. Úprimne? Neverila som, že tento deň ešte niekedy nastane, ale stalo sa. Samozrejme za pol roka som vybehla zo systému písania, fotenia a tak...Ale to chce len čas :) Tak buďte, prosím, so mnou trpezliví.


Posledný príspevok bol ešte pred letom a bol to šalát. Dnes je už zima, kde tu aj sneh. U nás zatiaľ iba dážď alebo slniečko, ale kosa teda riadna. Mne to ale nevadí. Zimu mám radšej ako leto, všetci naokolo červené vyštípané nosy, rozfúkané frizúry a ruky vo vreckách. Zima je super v tom, že sa môžem večer zababušiť do deky, čítať si, popíjať teplé kakavko. Že môžem ísť von rýchlo bez toho, aby som tri hodiny vyberala, čo si oblečiem (čo je v mojom prípade celkom des, pretože mám pocit, že v skrini sa tie veci potajmä zmenšujú), proste si dám čokoľvek a na to kabát resp bundu a ide sa.

V zime sa mi aj oveľa príjemnejšie varí. Cez leto som rada, že vôbec dýcham v posledných rokoch, nie to ešte stáť pri šporáku. Aj keď zrovna toto leto som celé prepiekla a prežila som to, takže také strašné to zrejme nebude. Po polročnej pauze začínam skvelým, rýchlym a chutným receptíkom na kuracie paličky s pivom a medom. Jedným slovom? Bomba. Nič viac a nič menej. Úžasná rýchla príprava, no napriek rýchlej príprave plná chuť a vďaka rýchlej príprave šťavnaté mäsko. Poďme už na recept, pretože zbytočne tu budem okolo toho básniť, kým si to nevyskúšate :)




POTREBUJEME:

  • kuracie stehienka
  • soľ, korenie
  • 1 polievková lyžica oleja
  • 2 väčšie cibule
  • 250ml piva
  • 2 polievkové lyžice sójovej omáčky
  • 1 polievková lyžica hrubozrnnej horčice
  • 1 polievková lyžica medu
  • 60g masla
  • petržlenová vňať
POSTUP:

  • Umyté, usušené, osolené a ochutené kuracie stehienka dáme opiecť na panvici s olejom do zlata zo všetkých strán. Keď máme, vyberieme ich a vložíme do zapekacej misy. Rúru si predhrejme na 180°C.
  • Do panvice, kde sme opekali kurčatá, pridáme cibuľu a restujeme ju na jemnú hnedú farbu asi tri minútky. Vedľa v miske si zatiaľ zmiešame pivo, sójovku, med a horčicu a prilejeme k cibuli. Necháme zredukovať na polovicu a touto zmesou zalejeme kuriatka.
  • Pomedzi kurčatá pridáme maslo a pečieme v rozohriatej rúre asi 20 minút.
  • Po vytiahnutí posekáme nasekanou petržlenovou vňaťou a hotovo :)
Podávame samozrejme s dobre vychladeným pivkom, ktoré dobre padne aj v chladnejších mesiacoch :)

Katka
Read More

Koľko ľudí nás videlo?

Používa službu Blogger.

Translate

© Maškrtníci, AllRightsReserved.

Designed by ScreenWritersArena